Komentáře

Juraj Draxler

slovenský politolog

Výročí sovětské invaze z roku 1968 je třeba připomínat

Nejde jen o ten samotný akt invaze. Jistě, už jen vzpomínka na to, že najednou má země v ulicích tanky cizí mocnosti (a jejích spojenců) je dost šokující a stojí za vytvoření prostoru k připomínání.

Ale spomienka na rok 1968 je dôležitá aj v širšom kontexte:
- Tento rok bol zároveň vyvrcholením celej krátkej éry nielen politického ale aj kultúrneho uvoľňovania 60. rokov. Ak by nebolo tejto éry, svet by nespoznal mená ako Milan Kundera či Bohumil Hrabal. A najmä by v iných podmienkach sotva vznikla prelomová kinematografia, s menami ako Menzel, Krumbachová, Forman, Jasný a mnohí ďalší.

Ale aj na Slovensku, aj keď v menšom, to uvoľnenie prinieslo ako určitý kultúrny kvas, tak napríklad rozvoj sofistikovanejšej domácej žurnalistiky. Aj výraznejší rozvoj univerzít, napríklad, vďaka uvoľneniu pražského centralizmu.

Toto všetko vyrástlo v 60. rokoch. Rok 1968 ten samotný kvas síce stlmil, ale výsledky nezničil, čs. kultúra už v tomto rozvinutom móde, aj keď v komplikovanejších podmienkach, existovala aj naďalej.

- Rok 1968 by sme si mali pripomínať ak kvôli tomu, čo prišlo po ňom. Normalizácia, s jej ľudskými tragédiami - rozsiahle čistky, odstraňovanie politicky nepohodlných či príliš otvorených ľudí, čo malo obrovské dopady na osudy tých ľudí, aj ich rodín. Plus, emigrácia. Rozmach udavačov a plytkých kariéristov.
- No a v neposlednom rade, rok 1968 mal význam aj v tom, že spomienka naň žila aj ako odkaz, že tuhý reálsocializmus vôbec nemusí byť večný. A nakonie aj padol.

Iste, problém pripomínania si tohto výročia spočíva v tom, že obrovská časť obyvateľstva vníma práve ten pád reálsocializmu ako začiatok obrovského šoku, krívd, trpkosti z lživých uistení, ktoré na sklonku roku 1989 zaznievali. A straty zamestnania a vôbec materiálnych istôt, nárast kriminality.

To treba mať na pamäti a pristupovať k tomu citlivo. Ale nie je to dôvod rok 1968 si nepripomínať.

A on sa pripomína málo. A je to hanba. Jednoducho, teraz by mali bežať konferencie, výstavy, interaktívne aktivity pre ľudí starších aj mládež. Ale takmer nič sa nedeje. A, naozaj, to je hanba.

Mimochodom, ešte na záver, nedá mi nepripomenúť práve umelecké diela z konca 60. rokov, ktoré sa vyrovnávali s tým predošlým obdobím - a potom išli rýchlo do trezorov. Ja mám v obľube tri krásne, mimoriadne ľudské a umelecky hodnotné filmy Skřivánci na niti, Žert a Všichni dobří rodáci.

Ešte dodám: tá dlhodobá perspektíva je dôležitá aj z toho hľadiska, že v nej si uvedomíme, nakoľko sa v skutočnosti aj "normalizačné" vedenie štátu neskôr snažilo práve o záchranu aspoň časti výdobytkov 60. rokov. Husák, Štrougal, Colotka a viacerí ďalší videli svoju misiu ako pokus zoči-voči tvrdej realite sovietskej prevahy (s jej domácimi pomáhačmi) uchovať čo sa dá v hospodárskej politike či kultúre. A do veľkej miery sa im to aj darilo.

Rok 1968 nie je len jeden osamelý míľnik. Odráža celú krátku, ale dôležitú éru vo vývoji Československa, v oboch jeho častiach.

Juraj Draxler