Svátek má:
Bořek
KOMENTÁŘ: Emanuel Vejnar
KOMENTÁŘ: Jan Campbell
Komentáře
Juraj Draxler
slovenský politologPersie vyhrála. Zůstává otázka: Je Trump čínský agent?
Svět se konečně seznámil s podmínkami dohody o příměří mezi Íránem a USA. Ta rámcuje následující dvouměsíční vyjednávání o konečném mírovém uspořádání.A teda, "oh my God!", je sa na čo pozerať. Fascinujúce je, čo v tej dohode je, aj čo v nej nie je:
1. V prvom rade, nie je tam nič o iránskom raketovom programe. To bol pritom hlavný dôvod vojny. Potvrdzujú to aj ľudia, ktorí boli prítomní stretnutiam amerického prezidenta a premiéra Izraela: Bibi presviedčal Donalda, že ak sa Iránu umožní ďalej si vyvíjať a vyrábať rakety, už sa s ním v blízkej budúcnosti nebude dať nič robiť, bude vojensky príliš mocný.
Americkí vyjednávači sa v zime snažili aj dávať v tomto smere podmienky, že Irán nebude môcť mať rakety s dostrelom nad určitý limit.
To teraz padlo, dohoda nemá žiadnu zmienku o limitovaní dostrelu, výrobných kapacít, umiestnenia. Nič, nada, nothing.
2. Irán môže po podpise začať predávať ropu OKAMŽITE, HOCIKOMU, A BEZ OBMEDZENÍ. Čítať si toto takmer vyvoláva halucinácie, lebo obmedzovanie iránskeho vývozu ropy bol jeden zo základných nástrojov americkej politiky, od roku 2019 aplikovaný veľmi tvrdo.
Pre Irán je toto dôležitejšie ako ďalšie dva body (návrat všetkých zmrazených aktív, do dvoch mesiacov, a investície v objeme 300 mld., pozri nižšie). Iste ostáva ohraničenie prístupu k svetovým platobným mechanizmom, ale samotné bankové služby spojené s platbami za ropu sú už bez sankcií. Irán teraz začne hneď zarábať významné peniaze.
Je síce pravda, že Irán vyvážal ropu aj doteraz, dokonca aj v období americkej "blokády" - v pohode ju predával najmä Číne (čo je dôvod, prečo tá si celý čas sedela pomerne spokojne a pozerala sa na konflikt v pohode) a Indii. Američania nemali dosť kapacít na to, aby napriek veľkohubým rečiam blokádu aj reálne vynucovali.
Ale predávali za výrazne zľavnené ceny. Teraz Irán predá veľké objemy, hneď, smädným zákazníkom z polovice Ázie. A bez obmedzení, čo s peniazmi. Môžu za ne investovať, zbrojiť, hocičo.
3. Paralelne s mierovým procesom sa vytvorí fond v objeme 300 mld USD, ktoré arabské krajiny investujú do Iránu. Inými slovami, reparáciu za vojnu zatiahnu arabskí susedia Iránu. Ale, teda, férovo, dlhodobo na tom aj zarobia.
A pozor! fond znamená, že Američania nebudú uplatňovať sankcie na tých, ktorí budú do Iránu investovať, čo bol pritom základ americkej politiky už od roku 1996 (prijatie príslušného zákona). Ďalšia takmer až neuveriteľná vec.
4. V dohode nie je nič o tom, že by Irán mal uznať Hormuzský prieliv za medzinárodné vody. A iránski predstavitelia to aj tak čítajú: niekoľkokrát zdôraznili, že kontrola ostane im a dokonca povedali, že po 60 dňovom bezplatnom období, ktoré sa spomína v memorande, začnú vyberať poplatky. (To v skutočnosti môžu alebo nemusia urobiť, v závislosti od vývoja ostatných vecí, ale to, že si nechali túto možnosť je obrovská iránska výhra.)
5. Dohoda neobsahuje stop iránskemu jadrovému programu. Irán bude môcť ďalej obohacovať urán. Napriek tomu, že Izrael tvrdil, že toto je neprijateľné a napriek tomu, že sám Irán v zime ponúkol, že sa vzdá obohacovania a palivo pre jadrové elektrárne bude dovážať. Iste, podľa dohody má zriediť vysoko obohatený urán na úroveň civilného používania, niečo, čo Irán aj tak vždy vo vyjednávaniach ponúkal, ale samotné kapacity mu ostanú.
Ak sa nedohodne v ďalších vyjednávaniach inak, ale to je teraz už málo pravdepodobné - skôr sa dohodne monitorovací režim a podobne.
6. Dohoda neobsahuje nijakú zmienku o tom, že by sa Irán mal vzdať podpory svojich spojencov - Hizballáhu a Husíov. Ďalšia vec, o ktorej predtým špeciálne Izrael tvrdil, že by bola úplne neprijateľná.
7. Dohoda neobsahuje nič, čo sa týka vnútorného usporiadania Iránu. Čiže nedeje sa žiadna zmena režimu, o ktorej Bibi a Donald spoločne snívali ešte pred pár mesiacmi.
Bum! A je to tam, po vojne, ktorá stála životy dvetisíce ľudí v Iráne a štyritisíc v Libanone a mala zraziť Irán na kolená, má Irán v rukách podmienky, ktoré sú výrazne lepšie ako predtým.
Irán sa stal jasným hegemónom oblasti.
Pravda, toto je len začiatok procesu, ktorý sa ešte stále môže vykoľajiť. Z dvoch dôvodov:
A. Môže to celé znovu odsabotovať Izrael. Ale to už je v tejto chvíli málo pravdepodobné. Aj Trumpové výroky, ktorými sa navážal do Izraela (pozri nižšie) svedčia o tom, že má vo svojom postupe silnú podporu, lebo pokračovanie vojny by už bolo priamo zničujúce pre postavenie USA vo svete a vojensky komplikované, po tom, ako mu Irán zničil významné zariadenia (najmä radarové). USA dokonca pri poslednom útoku Iránu voči Izraelu údajne náročky zachytili menšie množstvo iránskych rakiet ako obyčajne (väčšinu rakiet vystrelených z Iránu na Izrael v každej vlne zostrelili Američania, nie Izraelci). Aby sa dalo najavo, že americká podpora v skutočnosti nemusí byť až taká bezhraničná.
Preto sa Izrael skôr bude pokúšať udržať si územné zisky v južnom Libanone, už bez bombardovania Bejrútu a podobne. Toto zrejme bude významným komplikujúcim faktorom v ďalších rokovaniach, lebo dohoda obsahuje klauzulu o rešpektovaní územnej nedotknuteľnosti Libanonu, čo sa dá jednoznačne prečítať tak, že Izrael má odtiať vypadnúť. Ale je možné, že napriek vyhrážkam a rôznym manévrom, a ak Izrael nebude príliš provokovať, sa Irán nateraz zmieri zo stavom, ako je.
Izraelská vláda sa bude snažiť si to kompenzovať pokračovaním vyháňania Arabov z ich osídlení na Západnom brehu, čo je prípravou konečného riešenia: keď na to budú raz vhodné podmienky, Izrael sa pokúsi tamojšie obyvateľstvo vyhnať do Jordánska.
Takisto de facto anektujú malé časti Sýrie. Takto bude napriek porážke aj Bibi a jeho koaliční spojenci ako-tak spokojní, že vytvorili aspoň podmienky pre ďalší postup v budúcnosti.
Samotný Bibi zrejme prehrá voľby, ktoré asi čoskoro vyhlási na september. V tejto chvíli sa zjavne intenzívne vyjednáva, aby dostal milosť ako prevenciu pred odsúdením v jeho dlhoročnej korupčnej kauze. Ale ak aj nie, je to jedno, už má svoj vek, v politike skončí a ak by ho aj odsúdili, dostane pohodlné domáce väzenie. On už cestovať po svete veľmi nepotrebuje a ani nemôže.
Jeho poníženie touto dohodou využije opozícia. Ktorá je takisto tvrdo za rozširovanie životného priestoru
miništátiku ako on, takže do budúcna sa pozícia krajiny nemení. Akurát sa skončili sny o postupnej regionálnej dominancii.
B. Dohoda neobsahuje nič o znižovaní vojenskej prítomnosti USA v regióne, a to môže byť ďalšia téma, ktorá bude rokovania komplikovať. To je presne dôvod, prečo proti dohode protestovala časť iránskeho parlamentu: cítila, že Irán je vo veľmi silnej pozícii, a to treba využiť naplno a priamo zatlačiť na zrušenie amerických základní.
Vedenie štátu ale toto bude zjavne riešiť diplomatickejšie a práve využívaním páky v podobe pokračujúcej kontroly nad prielivom bude tlačiť aj na arabské štáty, aby prestali byť hostiteľskými krajinami pre základne. Ako sme videli mesiac dozadu, S. Arábia nemala problém v jednom momente USA zakázať využívanie základní na niektoré druhy operácií, takže pristor na to je.
Víťazom je okrem Iránu aj Čína, s ktorou koordinoval svoje kroky vo vyjednávaní Pakistan, a ktorá sa stala akýmsi partnerom novej regionálnej aliancie Pakistan, Egypt, Turecko a S. Arábia.
Celá avantúra vytvorila zlú sociálnu situáciu v celom rade štátov: v Indii, na Srí Lanke, v Indonézii a podobne počas krízy a prudkom zvýšení cien hnojív upadli do dlhov aj priamo bankroku celé vrstvy farmárov a bude to pre dané krajiny sociálny a spoločenský problém potenciálne pomerne výbušného charakteru.
Každopádne, celá kríza ukázala, že veľmocou, ktorá je stabilná, predpovedateľná a mierová je Čína. Kým ešte nedávno by z politických dôvodov bolo v niektorých krajiných neprijateľné rokovať s Čínou o niektorých strategických investíciách či o vojenskej spolupráci, to teraz padá (a už sa hovorí o prehlbovaní vzťahov medzi Čínou a S. Arábiou a Egyptom).
Je to tak neuveriteľné uvoľnenie pozícií v prospech inej veľmoci, že konšpirátori by sa teraz mali pýtať, či Trump nie je čínsky agent :)))
Nie je. On to len neskutočne "pohnojil".
Ale aspoň odchádza z poľa s pár užitočnými výrokmi. Keďže je zúrivý, ako to všetko dopadlo, značne nakydal aj na Izrael a na Bibiho, dlhoročného kamaráta z detstva svojho zaťa Kushnera (osobný priateľ rodiny). Pred kamerami včera povedal, že je otrasné, ako miništátik v Libanone zrovná so zemou celú budovu, len aby dostali jedného človeka. A ešte aj povedal, že zvažuje, že by dal proti Hizballáhu voľnú ruku sýrskej vláde, a bolo by to tak lepšie - inými slovami, povedal, že aj bývalí islamistické teroristi sú teraz preňho prijateľnejší a správali by sa civilizovanejšie, ako miništátik.
Ako hovorím, zjavne cíti, že má silnú podporu, takto tvrdo sa postaviť celej klike. Ale nie je to úplne prekvapivé, lebo v amerických bezpečnostných zložkách teraz prebieha vzbura proti nárastu moci miništátiku a vplyvu Vyvolených v samotných USA. Aj preto minulý týždeň spravodajské služby nechali "uniknúť” do médií svoju správu o tom, ako izraelská tajná služba špehuje všetkých popredných vládnych predstaviteľov USA.
Nuž, divoký vývoj. A určite to ešte divoké bude, aj tie ďalšie vyjednávania o konečnom mieri.
Ale hrubý rámec sa pravdepodobne už nezmení. Perzia zvíťazila. Štát, ktorý mal byť bojmi oslabený a zbavený vlády, civilizácia, ktorá mala byť podľa kanárika zbombardovaná do zničenia, je tu a pokračuje ďalej, v novom, mocnejšom nastavení.
Juraj Draxker
|
|
|
|
|
KOMENTÁŘ: Emanuel Vejnar
KOMENTÁŘ: Jan Campbell
KOMENTÁŘ: Dušan Mišík
KOMENTÁŘ: Zbyněk Fiala











